|
|
Historka č.1
Marianka bez policajtov
Jedného krásneho dňa sme sa rozhodli spraviť našej Lenuš menšie prekvapenie..Keďže býva v Marianke, čo je dosť ďaleko od centra diania, povedali sme si, že ju prídeme navštíviť do jej rodného kraja v následovnom zostavení : ja - aluSKA, Sheena, a spriaznené duše Hnilého kútika, tj. Devínske socky – Elvis, Patricius, Stanley a Mišo. Do Marianky nás síce hnala túžba za LenkouJ , ale taktiež aj vedomie, že tam je nulový výskyt velactených pánov policajtov. Ihneď sme využili šance a spravili si menší vianočný nákup, čiže zopár fliaš čuča a brzdy. Ja som so sebou zobrala nejakú tú šlapatelnú zeleninku a Sheenka koláčiky, a poď ho do Marianky!
Cesta prebiehala celkom v poriadku, len raz ma nalakali pándle, keď sa len tak vozili pri Tescu a ja som si zrovna vyfajčovala na zastávke. Keďže mám bohužial z nich fóbie a vždy keď ich vidím tak mám potrebu utiecť, nepekne a opakovane som ohádzala moju cigu po mokrom chodníku, v domnení, že budem určite nenápadná. Upokojovalo ma jedine pomyslenie na Marianku, tam určite nebudú.
Keď sme už šťastne dorazili do bodu A a všetci sme si hľadali nejaké kludné miestečko na predvianočné popíjanie a zeleninovanie, Lenka nám rozpovedala príbeh, že pándle v Mariánke videla len raz, a to za takých okolností, že na hodoch bolo počuť jeden výstrel, a postrelení boli traja! Tak to ma u(po)kojilo maximálne! J
Nasledoval zvláštny sled udalostí..Zelenina, čučo, koláčiky, podpalovanie krabice a servítok, čučo, zelenina, čučo a nakoniec všetci trochu DOSŤ rozbití. Veselili sme sa a každý robil aspoň jednu vec, ktorá nebýva pre neho v triezvom stave až tak typickáJ
Rozhodla som, že bezpodmienečne musíme ísť do krčmy, lebo si necítim nohy a určite niesom jediná. A ako sme si tak porostrúsení a vyrehotaní vykračovali do teplúčka, čo nevidím? Pándle.. V momente sa do mňa nahrnuli paranoidné myšlienky a potreba utiecť hlboko do marianského lesa, čo by zrejme nebol dobrý nápad. S Patriciusom sme radšej ihneď zahajovali taktiku nenápadnosti, ktorá spočívala v tom, že ideme ďalej do krčmy.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, zakempili sme v útulnej krčme na zopár pív a namiesto toho, aby nás velactení páni policajti prehľadávali, kontrolovali totožnosť alebo nám nadávali za nevhodné správanie-ako to býva zvykom- urobili otočku a išli si svojou cestouJ
Taký zvláštny veselo deprimujuci deň
Predposledný deň v tomto roku sa niesol vo veľmi zvláštnom duchu. Ja som bola celý deň zdeprimovaná, lebo šéfko v robote si o mňa celý deň obtieral hubu a nič sa mi nedarilo. Všetko ale zmenil moment keď pre mňa do roboty prišla Nicy a spriaznené duše Hnilého kútika M3rek a Vladík. Vladík sice musel čoskoro odísť, ale aj tak som bola rada že som ho videla. A tak sme s Nicy a M3rekom išli splniť náš plán. V Bille sme si kúpili vínko a šupli sme sa do skúšobne. M3rek mi naladil bassgitaru a mohli sme začať hrať. No ja som sa najprv chvíľku hrala na bubeníčku...ale moc mi to nešlo(vôbec mi to nešlo) a tak som sa vrátila ku svojmu nástroju a s Nicy sme spustili God save the Queen. Po nejakej dobe nás to prestalo baviť a tak nás M3rek obidve naučil naše milované Bororo od Grobianov. Myslím že nám to celkom išlo, znelo to zúfalo dobre a ja som sa dokonca trochu naučila držať rytmus. Jednoznačne som ale prišla na to že s Nicy sme vytvorili ten krásny náboj ktorý kapela potrebuje a bude nám to raz keď sa naučíme poriadne hrať nenormálne klapať. A tak sme hrali a hrali a hrali až do desiatej, kedy sme sa začali chystať domov. už sme vychádali zo skúšobne keď si Nicy zrazu uvedmila že nemá svoje boty . Ja som skoro zomrela od smiechu. A smiala som sa celý čas až kym sa neprezula a ešte aj nejaku dobu potom. V steeloch sa jej totižto hralo zle tak si požičala boty bubenika z druhej kapely. Tá predstava že by došiel do skúšobne a miesto svojich topanok by tam našiel o 5 čísel menšie Nicyne steely bola nenormalne vtipná...
Keď už mali všetci všetko svoje na správnom mieste, vybrali sme sa na zástavku. V autobuse(alebo možno to bol aj trolejbus) mi povedali ako sa dostanem domov, čo mi veľmi pomohlo a dokonca som nezabudla ani vystúpiť ako mám vo zvyku. Nicy a M3rek vystúpili o jednu zástavku skôr a pri rozlúče mi M3rek povedal aby som si dávala pozor.....na to šofér zabrzdil a M3rek sa celý zrýdal na zem.......u mňa to samozrejme vyvolalo ďalší záchvat smiechu, takže som sa usmievala ešte celú cestu domov....Hlavne s tými fialovými vínovími perami som musela pre zvyšok cestujúcich vyzerať veľmi interesantne .
Sheena
Veselá historka č. 3
Hipisák:)
Keďže som príliš lenivá, aby som písala celý dlhý úvod, napíšem len to najdoležitejšie:D Zasa raz sme si vykročili do Marianky aj s nejakou mariánkou v kapse, v nasledovnom hviezdnom zostavení – ja(nečakanééé:), Patricius a Vodič veveričiek(dotyčný sa tak nevolá, ale vyžiadal si takéto umelecké meno).
Trošku dosť sme sa všetci zmordovali vecou, ktorú som už spomínala, že máme v kapse..Zrovna sme sa prechádzali po lístim a blatom obsypaných uličkách, ja trošku popredu, pretože som počúvala od Boba Marleyho Sun is shining a na to som potrebovala štipku kludu..Zbadala som celkom zvláštnu sochu a keďže bola pri kostole, pripadalo mi divné, že pravou rukou ukazovala znak Peace, ako to zvyknú robiť hipisáci.. A Nechcela som sa príliš nad tým zamýšlať, a aj keď ma to udivilo, išla som si ďalej s myšlienkou, že to bola len haluz..Za mnou sa zatial odohrával celkom zvláštny dej, ktorý som ja akosi nezachytila. Vodič Veveričiek básnil o tom, že to všetko vyzerá ako na nejakom ranči a Patricius, celý zmujasený, robil mierne hovadinky tak ako vždy..Je nad slnko jasné, že si nevšímal svoje okolie, a tak sa celkom spontánne postavil na kraj trávy a hral sa na hipisáka, ukazujúc pri tom znakA. V tom momente som sa ja otočila, pretože som chcela skontrolovať, že čo vlastne ostatní robia. Naskytol sa mi celkom pekný obraz na Paťa a celá natešená, že ma niekto chápe som vyhŕkla: „Jééééj Patres, aj ty si videl tú sochu?“ Patricius na mňa nechápavo pozrel so slovami: „Hueeeeeh?!?“ Lenže Vodič Veveričiek sa už so strašným smiechom zahladel niekam kúsok za Paťa, Lenka ho zachvílu nasledovala a začala sa tiež nehorázne smiať. Patricius sa teda začudovaný obzrel a nad sebou zbadal sochu, ktorá mu do xichtu ukazovalaA:D. Keď som zbadala prekvapený výraz jeho tváre, Vodiča Veveričiek a Lenku ako sa hrooozne smejú a nemožu prestať, uvedomila som si, že spomínaní si pred tým vobec nevšimli sochu hipisáka, pod ktorú sa Paťo postavil a ukazoval peace. Celú situáciu som náhle pochopila a nahrnulo sa do mňa kvantum divných pocitov spútané so sochou a Patom:D. Ešte aspoň 5 minút sme sa všetci smiali pri soche, čudovali sme sa celej príhode a vymýšlali sme rozne špekulácie, že prečo sa to asi stalo. Najpravdepodobnejšia bola tá, že to bolo znamenie a že sa táto príhoda raz uverejní v relácii Medzi nebom a Zemou/Verte neverte.
Po hromadnom flashi sme, celí zmujasení, pokračovali v našej púti..:)
aluSKA
Taký krásny deň...a ani piatok nemusí byť! :)
Ráno to šetko vyzeralo velice pochybne, mala som isť s nicy na kopeček na nečo zelené, ale tak samozrejme, ona spoľahlivý element, nešla... ale samozrejme že Eržiku netreba vždy dva razy ponúkať:D.. a tak sme sa rovno zašili vo výklenku... vyrehotané dojdeme do školy, a čo zrazu... posledná dve hodiny odpadajú... a tak už od rána boli šeci nejaký veselí a spokojní... dojdeme na biologiu, a naraz prásk, nejaké dve tety došli, a že prednáška na prevenciu závislostí, či čo... ajajaj :D Tak sme si pekne posadali do kruhu, ja a Erži sme sa len ujebávali že čo to? Tak si tam sedím trošku oťapená, a počúvala kecy ako po jednom jointovy možem dostať psychickú poruchu.. mno ano... takže prvé dve hodiny pretiekli bez nejakej ujmy na zdraví, a šlo sa na AIN, kde bol celkom kľud, takže som vyspala svoj útlm, aby som už na pivče bola čulá.. 8)... ale čo čert nechcel, madam Kučerová chýbala, a čo iné nám šetkým ostávalo, keďže sme končili štvrtou hodinou?... :)...mrňovať, že musíme čakať pol hoďku kým začnú dávať obedy...:) o dvánástej fič ho na obed, následne na to na roh zapáliť si... takto krásne vonku už dlho nebolo... teplúčko, že na mikinu, slniečko svietilo, nefúkalo... počko jak stvorené na čmoudy... a tak aj naša cesta smerovala na kopeček pred základkou... ja, Ali, Nicy, Sheena, Nika, a Erži sme sa vytrepali hore a dali sme sa do činnosti.. :) ... keďže bol trošku nedostatok spotrebného materiálu, tak Cibulka doložila zo svojho.... šlachetná to cibula! aj preto ju lúbim.... :) juu no pocit že toho bolo málo, bol len pocit... zmujasili sme sa šeci, okrem Niky, a musím povedať že celkom kvalitne.. inak si neviem vysvetliť to, že som bola sob, ktorý ťahá sane na ktorých bol Dedo mráz-Nika zo svojím červeným kabátom.. Aluš bola anjel, a ďalej sa už táto zvláštna scénka nerozvíjala.... potom sme sa celkom nahlas dali spievať, každý inú pesničku.. krásny pocit, slniečko svieti, ja sa vznášam, pretože som okolo seba mala tých najúžasnejších ľudí v tej najkrásnejšej nálade... a tak sme sa pomaly pobrali na pivčo, keď tu naraz hľa-Erži natrafila na ale fakt mrtne VELKE hovno.. :D.. naša cesta ďalej pokračovala, keď mi Erža, Ali a Sheena, začali robiť haluze- ja som počúvala bobíka, keď tu oni začnú nemo otvárať puse.. .. nechápala som.. :) další bonus bola zástavka, na ktorej sme sa stretli s jedným klukom z našej školy, a on mal úplne kompletne hlas jak škriatok.. a tak sme sa pomaly dotrepali do krčmy, výnimočne všetky si posadali na kofolu a bolo fajn... potom prišla Nikina sestra so strašne zlatým bábom:) potom ešte dorazili Elvis a Mišo, posedeli sme, a fijú do devínskej... :)
Lena
|
|
|
